xraj.sk

Zlepšite pozornosť a ovládnite svoje myšlienky

Každý deň prebehne našou mysľou nespočetné množstvo myšlienok. Niektoré sú príjemné, iné už menej. Je však možné tieto myšlienky dostať pod kontrolu? Predstavte si, že by ste si vedeli vybrať na, čo budete myslieť. Predstavte si, že by ste si vedeli a mohli vybrať, kedy nebudete myslieť na nič a dovolíte svojej mysli a telu naplno odpočinúť. Aké by to bolo? Verím, že super. Mať možnosť dostať pod kontrolu samého seba je podľa môjho názoru fascinujúce a životne veľmi užitočné. V nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsim popísať akým spôsobom sa mi podarilo zlepšiť svoju pozornosť a kontrolu svojich myšlienok.

Každý z vás vie, že už od svojich dvanástich rokov cvičím autogénny tréning (AT). Okrem toho, že je AT technikou, ktorá umožňuje regulovať stres v živote, je možné ju použiť aj ako koncentratívno-relaxačnú metódu. V preklade to znamená, že je možné AT využiť na zvýšenie kapacity pozornosti a teda zlepšiť pozornosť a sústredenosť. Kto z Vás sa úprimne zamyslel v živote nad svojou pozornosťou?

Pokiaľ všetko funguje tak ako má, neexistuje žiadny dôvod, aby sme svoju pozornosť venovali práve týmto myšlienkam. Všimli ste si v akom kontexte som použil slovo pozornosť v predchádzajúcej vete? Spojil som pozornosť s myšlienkami. Poznanie, že myšlienky úzko súvisia s pozornosťou mi do značnej miery ovplyvnilo život. Dovtedy som bol každodenne bombardovaný neskutočným množstvom myšlienok, ktoré som nevedel nijako zastaviť. Skákal som z myšlienky na myšlienku, pričom sa mi často stávalo, že som zabudol, čo bolo prvé na čo som myslel. Doslova som sa vo svojich myšlienkach strácal a nevedel som im dať žiadnu formu, žiadny rozumný cieľ. Stávalo sa mi, že niekedy bolo myšlienok až tak veľa, že som ako keby nedokázal zároveň vnímať myšlienky a svet okolo seba. V takýchto situáciách sa potom často stávalo, že som sa s niekým pohádal. Nie, že by ma ten človek nejak nahneval, to vôbec. Vybuchol som, pretože som nezvládal nápor vlastných myšlienok a vyrušenie zvonku tento nápor len zosilnilo. Často som vybuchol na zbytočných veciach a to len kvôli tomu, že som mal preplnenú hlavu myšlienok, ktoré som nevedel zvládnuť a niekto z vonku ešte po mne niečo chcel, ako keby nevidel, že už tak som mal toho dosť.

Zmena nastala, keď som začal cvičiť AT. Samozrejme nie hneď. Trvalo to čas pokiaľ som dosiahol určitý stupeň, na ktorom som si uvedomil jednu zásadnú vec. Nemôžem kontrolovať vznik myšlienok, môžem však venovať pozornosť len niektorým z nich. Na to však potrebujem mať rozvinutú pozornosť a musím s ňou vedieť pracovať. Toto poznanie zmenilo môj život. Dlhodobým tréningom AT sa zlepšila moja schopnosť dlhšie sa sústrediť na jednú vec a neodbiehať od nej každú chvíľu. Predtým som mal problém udržať pozornosť pár minút na nejakej činnosti. Po cvičení AT sa moja schopnosť koncentrácie niekoľko krát znásobila. Predtým, keď som začal nad niečím rozmýšľať, často sa mi stávalo, že po prvej minúte moje myšlienky zabehli úplne niekam inam. Pre ilustráciu uvediem príklad. Mal som napísať slohovú prácu o mojom zážitku z prázdnin. Rozmýšľal som a po chvíli som našiel vhodnú tému. Budem opisovať ako som sa potápal v mori. Začal som si to predstavovať a ani som netušil ako a už som nevymýšľal vety do slohu, ale spomínal si ako bolo na dovolenke krásne a čo všetko som tam zažil. Dnes, keď takéto niečo píšem, nemám problém sústrediť sa len na písanie, bez toho, aby moje myšlienky nekontrolovane zabiehali iným smerom.

Postupom času som svoju schopnosť koncentrovať sa zlepšoval natoľko. až sa mi podarilo dosiahnuť na niekoľko minút stav, kedy sa v mojej mysli nenachádzala žiadna myšlienka. Nádherný stav, kedy ste sami so sebou a nič vás pri tom nevyrušuje. Stav, v ktorom nie je čo robiť a nie je kde byť. Stav pokoja a vyrovnania sa so sebou samým. Prajem Vám to všetkým zažiť :).

Zbystrite zmysly!

V minulom článku som popisoval jednu z mojich super schopností. Počas týždňa som sa však stretol s niekoľkými reakciami, že nie je možné do takej miery sledovať svoje telo, ako som to opisoval v minulom článku. Opak je však pravdou. Nie len, že dokážem sledovať svoje telo, no naučil som sa ho aj lepšie ovládať. Mohol by som vám tu rozprávať veľké množstvo neuveriteľných príbehov, ktoré som vďaka autogénnemu tréningu (AT) zažil. Vybral som však jeden obzvlášť zaujímavý príbeh, ktorý sa odohral po dlhšom cvičení AT.

Raz v lete sme sa vybrali na chatu k mojej tete. Po príchode na miesto sme kontrolovali celý dom, či je v poriadku, pretože v ňom dlhší čas nikto nebol. Od kedy som vstúpil do domu, počul som veľmi nepríjemné rytmické pípanie. Znie to ako z hororu, že? icon smile Zbystrite zmysly! Bolo to jedno z tých nepríjemných pípaní, čo sa vám dostane až pod kožu a neprestajne vám hučí v hlave. Nemáte však žiadnu možnosť sa ho zbaviť.

Jediné, čo mi v tej situácii zostávalo, bolo nájsť zdroj toho odporného a otravného zvuku. Chodil som po hore-dole a všetkých sa vypytoval, či daný zvuk počujú. Nikto však nič nepočul. Dokonca sa na mňa pozerali ako na blázna. Ja som sa však ich pohľadmi a poznámkami nenechal odradiť a tak som pátral po dome na vlastnú päsť. Ako som tak chodil, zazdalo sa mi, že pri schodoch je zvuk silnejší. Vybehol som teda po nich s nastraženými ušami. Intuitívne som zamieril do spálne. Zvuk silnel a silnel. Podišiel som ku komínu, kde som našiel malú čiernu krabičku s červenou diódou. Tá zasvietila vždy vtedy, keď sa objavil nepríjemný zvuk.

Natešený som zbehol po schodoch a pchal som víťazoslávne krabičku otcovi do rúk. „Toto je to, čo počujem!“ vyhlásil som s istotou. Otec sa na krabičku pozrel a skonštatoval, že ide o plašičku na myši. V tom sa do debaty zamiešala babka, ktorá nám vysvetlila, že ide o ultrazvukovú plašičku, ktorú ľudia nemajú počuť. Ja som ju však počul a veľmi dobre! Zároveň som pochopil, prečo to tie myši plaší. Bol to fakt odporný zvuk. Na noc sme ju premiestnili inam, pretože by som sa z toho zvuku musel asi zblázniť.

Dlho som rozmýšľal nad tým, čo sa v ten deň stalo. Po čase som dospel k názoru, že cvičením autogénneho tréningu sa pravdepodobne zvýšila aj moja citlivosť a teda aj môj sluch. Od vtedy sa mi viac krát stalo, že som počul niečo, čo ľudia okolo mňa nie. Nakoniec sa vždy ukázalo, že som to nebol ja, kto bol blázon.

Super schopnosť. Aj vy ju môžete mať!

Už od malička ma fascinovali schopnosti niektorých jogínov, šamanov a liečiteľov. Vždy som zostával v nemom úžase, keď som sledoval ich schopnosti ako napríklad chodenie po žeravých uhlíkoch, dokonalé ovládanie tela, mysli a emócií. Čo vám budem hovoriť. Bol som unesený a stále som icon smile Super schopnosť. Aj vy ju môžete mať!  .

Ako malého ma to prirodzene lákalo a zaujímalo. V mojich očiach vyzerali títo ľudia ako super hrdinovia s cool schopnosťou, ktorú som chcel samozrejme mať aj ja. Moja túžba bola natoľko silná, že som začal sledovať ich životné príbehy, pričom som hľadal nejaké prepojenie v ich životoch. Postupom času som objavil, že väčšina z nich medituje, či praktikuje inú relaxačno-sebapoznávaciu techniku.

Táto informácia ma ohromila natoľko, že som sám začal meditovať. Z počiatku som mal s tým problémy, keďže som nemal žiadneho tútora alebo majstra, ktorý by ma viedol. Knihy boli fajn, no nijak neposilňovali moju vôľu a tak som cvičil nepravidelne, čo sa odzrkadlilo aj na výsledku. Zlom nastal v deň, keď mi do cesty prišiel autogénny tréning. Pani psychologička mi pomohla s mojou vôľou a spoločnými silami sa mi podarilo autogénny tréning naučiť, čo zmenilo môj život.

Splnil sa mi aj môj detský sen. Cvičením som získal aj ja super schopnosť a nie len jednu icon smile Super schopnosť. Aj vy ju môžete mať!  . Mojou prvou super schopnosťou je citlivé sledovanie vlastného tela. V nasledujúcom príklade si môžete prečítať príhodu, kedy som svoju super schopnosť využil naplno.

Jedného dňa som prišiel do nemocnice na odber krvi z prsta. Na tomto príbehu by nebolo nič nezvyčajné ak by všetko išlo ako malo. To sa však nestalo. Sestrička, ktorá mi mala krv odobrať si automaticky s neprítomným pohľadom vypýtala moju pravú ruku. Prekvapene, no potichu som sa opýtal: „Pravú?“ Vedel som totiž, že pravá ruka nie je dostatočne prekrvená, keďže som ju mal celú zmrznutú. Sestrička však moju otázku ignorovala a tak som jej podal požadovanú ruku. Chytila môj prostredník na pravej ruke a chystala sa ma pichnúť. Tesne predtým ako to urobila som si popod nos zahundral: „Nepotečie.“ Pichla. Z môjho prsta vyšla len maličká kvapôčka krvi. Sestrička sa márne snažila žmýkať môj prst, no potrebnú krv z neho nedostala. Rozhodla sa preto, že ma pichne do druhého prsta. Vybrala si ukazovák na pravej ruke. Zopakoval sa predchádzajúci scenár. Zase som povedal nepotečie a tak aj bolo. Sestrička však bola odolná žena a preto ma nepočúvala. Zobrala prstenník a skúsila šťastie znova. Ja som zase zopakoval, že nepotečie a mal som pravdu. Vtedy už sestričke došla trpezlivosť. Bolo vidieť, že jej nie je príjemné ma toľko pichať a tak sa ma ironicky opýtala: „Odkiaľ potečie?“ Jednoznačne som vytiahol ľavú ruku na stôl a ukázal na prostredník: „Tu potečie.“ Sestrička zobrala môj prst do ruky a pichla. Z prsta sa vyvalila krv. Bol jej už dostatok na to, aby naplnila pipetu a odoslala ju na rozbor.

V budúcom článku sa zameriam na ďalšiu super schopnosť a to reguláciu vlastného tela. Máte sa na čo tešiť. Vedome pohneme s niečím, čo medicína považuje za nemožné. Do tej doby sa majte krásne a uľahčite si život poznaním seba.

O strese, ktorý prestal existovať

Pôvodne som chcel napísať článok o strese a o tom ako stres pociťujeme. Uvedomil som si však, že je ťažké písať o niečom, čo už v živote veľmi nezažívam, teda aspoň nie tak intenzívne ako to bývalo kedysi. V minulosti som prežíval stres takmer zo všetkého. Stres ma doslova paralyzoval. Buď som bol z neho chorý a nechodil som do školy, ktorá mi spôsobovala stres alebo som odpadával pri odberoch krvi, ktoré sa kopili vďaka mojej chorľavosti. Doslova bludný kruh.

Do dnes si pamätám ako som udieral päsťami do lavice pred každou písomkou v škole. Bol som v strese a musel som si ho nejak vybiť. Buď na niečom alebo na niekom, či už búchaním alebo kričaním. Možno to poznáte aj Vy : Ak ste v strese, tak častejšie vybuchujete, ste podráždenejší a zväčša na tých najbližších. „Techniky“ ako krik, buchot, rozbíjanie a podobne mi však pomáhali len na veľmi krátky čas. Hlavne ma však vždy veľmi vyčerpali. Často som po ich použití prežíval pocity viny za to, čo som spravil a to nebolo vôbec príjemné. Trápil som sa napríklad tým, že som kričal na niekoho, kto za to vôbec nemohol.

Jednoducho povedané, žil som v neustálom strese, strachu a neistote. V bludnom kruhu stresu a výčitiek som sa točil niekoľko rokov až do dňa, keď som spoznal autogénny tréning. Táto technika bola prvým krokom k môjmu oslobodeniu. Pomohla mi poznať samého seba a príčiny môjho správania. Spoznal som dôvody svojho stresu. Vďaka autogénnemu tréningu som si uvedomil svoju hodnotu a našiel odpovede na dôležité životné otázky ako napríklad, čo od života chcem, čo je zmyslom môjho života a podobne.

Od spoznania AT už ubehlo veľa rokov, počas ktorých som sa naučil do značnej miery zvládať svoj stres. Z toho dôvodu neviem ani presne popísať, aké to je, byť v strese. Môžem písať, že je to, ako keby mi niečo zvieralo žalúdok a hrdlo zároveň. Avšak budú to len slová. Slová, ktoré som reálne prestal prežívať už veľmi dávno. Dnes namiesto stresu pociťujem len mierne napätie, ktoré využívam ako nakopnutie sa k výkonu. Neprežívam však už stres, z ktorého by som bol chorý alebo ktorý by ma natoľko paralyzoval, že by som sa nedokázal na nič iné sústrediť. Nestrácam už zbytočne energiu kvôli stresu a obavám z budúcnosti. Viem ju totiž využiť efektívnejším a tvorivejším spôsobom ako ňou len plytvať.

Keďže nemôžem popísať aké to je, keď prežívam stres, dovoľte mi aspoň povedať Vám ako som sa ho dokázal zbaviť. Tak ako som spomínal, niekedy dávno som stres poznal a podarilo sa mi ho ovládnuť a získať pod kontrolu. Návod ako na to budem postupne zverejňovať. Prvým krokom je však ovládnutie autogénneho tréningu, relaxačno – koncentratívnej techniky umožňujúcej priblížiť sa samému sebe. Urobte prvý krok a vstúpte do unikátneho online kurzu Autogénneho tréningu, ktorý je celý zdarma. Držím Vám palce nech sa Vám podarí dostať Váš stres pod kontrolu.

Zisti ako si na tom v živote so stresom ty. Vyplň si krátky dotazník a buď v obraze.

Držím Vám palce a uľahčite si život poznaním seba

Prebúdzací manéver po skončení cvičenia AT

Prebúdzací manéver slúži k prebratiu tela a mysli z relaxačného stavu a umožňuje tak ďalšie fungovanie počas dňa. Cvičí sa ráno a poobede, kedy je nevyhnutné, aby sme počas ďalšieho dňa boli aktívni. Večer si stačí, po cvičení AT, nájsť vhodnú polohu pre spánok a zaspať.

Samotný prebúdzací manéver vyzerá takto:

Jemne pohýbte prstami na rukách a nohách. Zhlboka sa nahlas nadýchnite a nahlas vydýchnite. Opakujte dvakrát. Vystrite pred seba ruky a dynamicky nimi naraz boxujte do vzduchu. Opakujte asi päťkrát. Pošúchajte si dlaň o dlaň, pokiaľ sa nezohrejú a jemne si nimi pretrite oči. Následne ich otvorte. Ponaťahujte sa a ak máte dostatok času ľahnite si na pravý bok so skrčenými kolenami, čo najbližšie k hlave. Nechajte v tejto polohe svoje telo ešte chvíľu odpočívať a keď sa budete cítiť pripravený môžete vstať a pokračovať vo svojej práci.

Nezabudnite na prebúdzací manéver vždy ráno a poobede. Nebudete tak potom pociťovať možnú únavu alebo ospalosť po cvičení.

BONUS: Medzi poslednú formulku cvičenia a prebúdzací manéver si môžete vložiť tzv. „aktivujúcu formulku“ v znení: Som zdravý, plný síl a energie. Zopakujte si ju v duchu trikrát.

Snažte sa význam slov naplno precítiť, čím im dodáte potrebnú energiu.

Správne polohy pre cvičenie autogénneho tréningu

Ako všetko tak aj autogénny tréning (ďalej AT) vyžaduje špecifické prostredie a polohy pre správne cvičenie. Začnime teda prostredím. Pre cvičenie AT je najvhodnejšie tiché a pokojné prostredie. Niektorým z Vás možno bude vyhovovať aj prostredie so zatiahnutými žalúziami/závesmi, teda akési pološero. Pokúste sa nájsť si počas dňa, čo možno najtichšie miesto. Miesto, kde nebudete nikým a ničím rušený. Vypnite si vyzváňanie na mobile, vypnite počítač a iné možné zdroje akéhokoľvek hluku. Nasledujúci čas je vyhradený výhradne pre Vás. Je to čas, kedy budete len sami so sebou. Čas, kedy si oddýchnete a naberiete novú energiu. Sami pre seba si v duchu povedzte: „Nie je kde byť a nie je čo robiť.“ Skúste na chvíľu zabudnúť na všetky problémy a starosti a naplno sa venujte sami sebe. Verím, že sa Vám to oplatí a mnohonásobne vráti.

Miesto by sme mali zabezpečené. Prišiel čas na polohu. Pred tým než zaujmete polohu skontrolujte prosím, či nemáte na ruke hodinky alebo náramky. Taktiež skontrolujte, či vás netlačí opasok. Cieľom je zbaviť sa všetkého, čo by mohlo počas relaxácie vyvolávať nepríjemné pocity.

Poloha ležmo. Ak je to možné, je najlepšie pri AT ležať. Ľahnite si na chrbát, brada nižšie než čelo, ruky a nohy ležia voľne, mierne od tela. Prikryte sa niečím, aby vám nebola zima. Ak Vám to telo dovolí otočte si dlane smerom nahor alebo ich dajte na hranu malíčku. Ak sa Vám to nepodarí nechajte ruky voľne ležať dlaňami nadol. Uvoľnite nohy a špičky dajte mierne od seba. Zavrite oči a uvoľnite sa. Prejdite si v mysli celé telo a s výdychom uvoľnite oblasti, v ktorých ešte stále pociťujete napätie.

Ak si nemáte možnosť ľahnúť, môžete použiť dve polohy v sede.

Polohu mexičana alebo polohu kočiša. Začnime polohou mexičana. Dajte si stoličku blízko k stene tak, aby ste si o ňu mohli oprieť hlavu. Sadnite si a natiahnite nohy pred seba.

Chodidlá sa mierne dotýkajú zeme, nohy sú mierne rozkročené a pokrčené v kolenách. Nájdite si takú polohu, aby ste necítili žiadne nepríjemné napätie. Oprite sa o operadlo stoličky a hlavu mierne zaklonte a oprite ju jemne o stenu tak, aby Vám nepadala až príliš dozadu a nespôsobovala tak nepríjemné naťahovanie svalov na krku. Ruky položte na operadlá stoličky alebo na stehná. Ruky sa navzájom nedotýkajú. Snahou je, čo najviac minimalizovať rušivé podnety z vonkajšieho prostredia. Zavrite oči a uvoľnite sa. Prejdite si v mysli celé telo a s výdychom uvoľnite oblasti, v ktorých ešte stále pociťujete napätie.

Nevyhovovala Vám poloha mexičana, môžete skúsiť polohu kočiša. Sadnite si na stoličku a mierne rozkročte nohy. Odsadnite si trošku od operadla, aby Vás nelákalo sa o neho oprieť. Vystrite, čo možno najviac chrbát a postupne spúšťajte hlavu a ruky smerom k stehnám. Nechajte hlavu voľne padnúť medzi ramená a ruky položte voľne na stehná tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Zavrite oči a skúste pohybovať trupom smerom dopredu a dozadu a hľadať rovnovážnu polohu. Polohu, v ktorej nebudete alebo budete pociťovať minimálne napätie. Jedná sa o tzv. samonosnú polohu tela. Ak ste ju našli, zavrite oči a uvoľnite sa. Prejdite si v mysli celé telo a s výdychom uvoľnite oblasti, v ktorých ešte stále pociťujete napätie.

Teraz ste pripravený na cvičenie AT. Jedno cvičenie Vám zaberie max 10 minút. Je vhodné ho opakovať minimálne 2 krát denne, ráno a večer. Ideálne je cvičiť AT trikrát do dňa, aby sa nové spoje lepšie uchytili v mozgu. Prostredníctvom AT si naprogramujete vaše telo tak, že v záťažových situáciách Vám bude stačiť spomenúť si na formulku: „Som pokojný a uvoľnený.“ a vaše telo sa automaticky prepne do nacvičeného stavu. Ako všetko aj AT vyžaduje tréning a cvik.

O komunikácii

Nedávno som zažil zaujímavú príhodu. Cestoval som v preplnenom autobuse, pričom som mal so sebou nie veľmi ľahkú cestovnú tašku. V autobuse bolo tak málo miesta, že som si ju nemohol poriadne ani položiť na zem. Z toho dôvodu som ju určitú časť cesty držal v ruke, čo spôsobilo, že čas od času narážala do neďaleko stojaceho pána. Bohužiaľ ja som si tohto narážania nebol vedomý, keďže som mal plné ruky práce udržať seba a tašku na mieste. Čo sa však stalo a prečo to píšem.

Pán, do ktorého taška narážala sa z ničoho nič zohol a začal do mojej tašky búchať a odstrkovať ju. Svoje správanie zavŕšil výrazným výstražným gestom s tvárou plnou hnevu. Informácia vychádzajúca z jeho tela by sa dala preložiť nasledovne: „Ešte raz sa ma ta taška dotkne a máš problém!“ V tej chvíli mi napadalo najmenej sto možností ako zareagovať. Mohol som mu slušne povedať, že nemám kde stáť a ospravedlniť sa mu. Mohol som na neho vybehnúť, že čo si to dovoľuje, udierať do mojej tašky a takto sa na mňa tváriť a neslušne sa ho opýtať, či nevie hovoriť. Tento pán sa so mnou snažil komunikovať prostredníctvom neverbálnej komunikácie, ktorá je našou najstaršou formou komunikácie.

Nič z toho som však neurobil. Myslím si, že akákoľvek konfrontácia s týmto mužom by viedla minimálne k hádke ak nie k niečomu horšiemu. Zostal som teda ticho a tašku som sa snažil držať tak, aby sa ho nedotýkala.

Na jednej zastávke sa snažil cezo mňa vystúpiť iný pán, ktorý ma odtlačil na spomínaného nervózneho muža. Ten sa v momente otáčal, keďže bol ku mne chrbtom a hľadal vinníka. Keďže som tušil túto jeho reakciu už vopred, snažil som sa jeho pohľadu vyhnúť, aby som ho zbytočne neprovokoval. Veď načo aj. O niekoľko zastávok agresívny muž vystúpil a ja som pokračoval ďalej.

Táto situácia a jej podobné vo mne utvrdili názor, že väčšina z nás nie je naučená komunikovať k spolupráci. Niekto by mohol namietať, že on vie rozprávať a komunikovať. Rozdiel je však ovládať jazyk a komunikovať ním tak, aby boli všetci spokojný a pri tom sa riešili aj problémy. Spomeňte si, určite ste za život zažili situáciu, kedy stačilo inak komunikovať a nemuselo by dôjsť ku konfliktu alebo konflikt sa dal voľbou iných slov oveľa ľahšie vyriešiť.

Zaujímavá technika zvládania stresu

Stalo sa vám, že ste mali vystupovať pred nejakým publikom, podať očakávaný výkon, no ovládol vás stres. Roztriasli sa vám kolená, vyschlo v krku alebo ste mali tzv. motýle v bruchu? Asi každý z nás sa s týmto pocitom stretol. Pocitom, kedy by ste najradšej utiekli alebo sa niekde schovali a v bezpečí prečkali. Všetky tieto reakcie vyplývajú z prežívania strachu, ktorý je zväčša schovaný za stresom. Emócia strachu v nás aktivuje prirodzené reakcie, boj alebo útek. Niektorí si zvolia boj a iní útek. So strachom, ako emóciou, sa dá veľmi ťažko bojovať. Jednou z možností je prísť na pôvodcu strachu, či našej neistoty. Práve z tejto neistoty následne pramení strach, ktorí spúšťa príznačné pocity stresu (búšenie srdca, potenie, sucho v ústach, knedlík v ústach, motýle v žalútku a pod.)

Dnes som si však pre vás pripravil zaujímavú techniku, ktorá vám môže pomôcť zbaviť sa alebo aspoň znížiť prežívaný stres. Jedná sa o veľmi jednoduchú techniku vychádzajúcu z fyziologických zmien v našom tele počas prežívania stresu. Skúste si spomenúť ako sa cítite keď prežívate stres alebo si skúste spomenúť, kedy ste naposledy videli človeka prežívajúceho stres. Ak sa vám podarilo si takúto situáciu vybaviť, skúste si spomenúť ako ste sa cítili alebo ako ten človek vyzeral. Zamerajte teraz svoju pozornosť v spomienkach na držanie tela, či už svojho alebo človeka, ktorého ste naposledy videli v strese. Dovolím si tvrdiť, že vaše telo alebo človeka, ktorého ste videli v strese sa pravdepodobne nerozpínalo do priestoru, ale práve naopak. Ako keby ste sa svojím telom snažili neúmyselne zabrať, čo najmenej miesta. Takáto reakcia je nám počas prežívania stresu úplne prirodzená. Vyplýva to z evolúcie, kedy ak sme ohrození snažíme sa zmenšiť, aby sme zaberali čo najmenej priestoru, pričom si svojim chrbtom a končatinami snažíme ochraňovať dôležité vnútorné orgány. Je to niečo podobné ako keď buchnete do niektorých druhov hmyzu, ich automatická reakcia je stiahnuť sa do klbka.

Pri tejto prirodzenej reakcii (stočenie sa do klbka) dochádza v tele k hormonálnym zmenám. Znižuje sa množstvo produkovania testosterónu a zvýši sa množstvo produkcie kortizolu („stresový“ hormón). Je však možné tento stav zmeniť? Áno a jednoducho. Profesorka Amy Cuddy (vo videu nižšie) uvádza jednoducý príklad ako zmeniť svoj pocit bezmocnosti a stresu na pocit istoty a moci sprevádzaných asertívnym správaním. Podľa jej zistení stačí mala zmena držania tela na to, aby sa v tele zmenila produkcia spomínaných hormónov. Táto zmena nastáva ak svoje telo začneme rozprestierať do priestoru ako je nám prirodzené, keď niečo vyhráme alebo sa z niečoho tešíme. Predstavte si napríklad tenistu, ktorý vyhrá dôležitý zápas. V niektorých prípadoch daný tenista na chvíľu umiestni svoje telo do kvázi „výherného“ postavenia – rukami hýbe nad hlavou so zatvorenými päsťami, tvár je otočená smerom na hor, telo je v niektorých momentoch napnuté. V takejto polohe tela dochádza k zmene tvorby spomínaných hormónov. Testosterón rastie a kortizol klesá. Práve aj vďaka tejto fyziologickej zmene sa začneme postupne cítiť inak. Ako sa však dajú tieto poznatky využiť v boji proti stresu? Profesorka Amy Cuddová ponúka nasledujúce riešenie.

Predstavte si, že máte pred sebou náročné vystúpenie pred publikom. Samozrejme, že prežívate stres. Je pre vás dôležité ako celé vaše vystúpenie dopadne. Je možné, že výsledok tohto prejavu ovplyvní váš život. Skúste si v takejto situácii nájsť miesto, kde môžete byť sami a postavte sa do pozície, v ktorej budete zaberať, čo najviac miesta. Či to bude pozícia víťaza s rukami nad hlavou alebo pozícia ruky v bok a nohy rozkročené. Podstatné je, aby ste sa roztiahli čo najviac do priestoru. Po pravde, spočiatku vám to nepôjde ľahko, keďže prirodzenou reakciou vášho tela bude snaha zmenšiť sa . Možno budete mať pocit ako keby vaše končatiny zrazu vážili viac, až tak ťažké bude ich zdvihnúť a roztiahnuť do priestoru. Po tom ako sa vám podarí svoje telo roztiahnuť, zostaňte v tejto pozícii aspoň dve minúty. Ide o minimálny čas, kedy sa zmení produkcia hormónov v tele. Už asi chápete, prečo ste si mali nájsť miesto, kde budete sami. Bolo by divné stáť v takejto pozícii medzi ľuďmi.

Dúfam, že vám tento jednoduchý návod pomôže zvládať váš stres. Prajem vám, aby sa stresových situácii vyskytlo vo vašom živote, čo najmenej a ak by sa predsa len nejaká vyskytla, tak verím, že vám tento jednoduchý návod pomôže stres zmierniť, ak nie ho úplne odstrániť.

Keby bolo keby a otravné myšlienky

V minulých článkoch som sa venoval kontrole myšlienok, pričom pri poslednom článku sa rozvinula diskusia ohľadne využitia tejto schopnosti. Tento rozhovor ma inšpiroval k napísaniu tohto článku, kde by som sa rád venoval uplatneniu schopnosti kontrolovať myšlienky.

Každý z vás sa pravdepodobne ocitol v situácii kedy sa musel rozhodnúť. Niekedy však po tom ako ste učinili rozhodnutie vás začali napadať myšlienky typu: Aké by to bolo, keby som reagoval inak? Tieto otázky som si sám pre seba nazval „Keby bolo keby.“ Problémom pri týchto myšlienkach je ten, že sú otravujúce a ak človeka trápi jeho predchádzajúce rozhodnutie, je schopný stráviť neúmerne veľa času nad premýšľaním o rôznych možných alternatívach správania. Často sa tak môže stať, že vďaka svojmu zameraniu na myšlienky „Keby bolo keby“, si nevšíma svoju prítomnosť a nesústredí sa na ňu. Vďaka tomu môže prešvihnúť alebo sa nedostatočne sústrediť na ďalšie rozhodnutie, ktoré ho práve čaká. Môže tak dôjsť k tomu, že svojou nedostatočnou pozornosťou sa rozhodne zle alebo nie podľa svojich očakávaní. V takomto prípade sa často môže stať, že k pôvodným myšlienkam „Keby bolo keby“ sa pridajú nové. V takomto prípade sa vedomie človeka, čím ďalej, tým viac preplňuje a tak mu zostáva, čím ďalej, tým menej mentálnych zdrojov a kapacít, ktoré by mohol využiť na sústredenie sa na prebiehajúci okamžik. Takýto človek sa teda dostáva do kruhu „keby bolo keby“. V lepšom prípade prešvihne nejaké to rozhodnutie a pokračuje ďalej v živote, v horšom, zostane uväznený v kruhu „keby bolo keby“, ktorý sa bude naďalej zväčšovať.

V takýchto prípadoch je vhodné ovládať kontrolu myšlienok, popisovanú v minulom článku. Vďaka nej je človek schopný zastaviť prúd myšlienok „keby bolo keby“, naplno sa venovať prebiehajúcemu okamžiku a nezaoberať sa dookola minulosťou. Nehovorím však, že si netreba uvedomovať svoje chyby spravené v minulosti a následne sa z nich nepoučiť. Hovorím len o tom, aby sme sa týmito chybami nezaoberali tak povediac do nekonečna a žili svoje životy hlavne v prítomnosti.

Jedným z ďalších možných využití kontroly myšlienok je zastavenie alebo vypnutie otravujúcej (obsedantnej) myšlienky. Jedná sa o typ myšlienok, ktoré vám bez vašej vôle neustále behajú po rozume. Príkladom môže byť pesnička, výrok alebo len myšlienka, či ste nezabudli zamknúť alebo vypnúť rúru. V takýchto prípadoch je kontrola myšlienok opäť na mieste. V prípade otravujúcich pesničiek nie je čo riešiť. Ak sa ich človek naučí vypnúť, kedy chce, má vyhrané. Čo ak sa však jedná o sporák. V takom prípade je dobré situáciu riešiť. Buď niekomu zavolať, aby ho skontroloval alebo sa vrátiť domov a skontrolovať ho. Ak však neexistuje možnosť ako to skontrolovať alebo zabezpečiť nápravu, je podľa mňa zbytočné sa touto myšlienkou ďalej celý deň zaoberať.

Ako vypnúť nepríjemne myšlienky

V minulom článku sme si prešli predpoklady alebo základy, ktoré je dobre spĺňať, keď sa chceme pustiť do kontroly myšlienok. Dnes by som sa chcel venovať konkrétnym krokom smerujúcim k prebratiu kontroly za vlastné myslenie. Malé varovanie: Ak sa niekto po tejto ceste vydá, nebude môcť už povedať: “Ja za to nemôžem. To samo!” Od tejto chvíle preberá za seba a svoje myšlienky plnú zodpovednosť.Takže v čom vlastne spočíva celý trik ohľadne kontroly myšlienok?

Podľa môjho názoru je celá kontrola myšlienok založená na pozornosti. Pri kontrole myšlienok záleží na tom, na čo svoju pozornosť a vedomie upriamim a čomu ju budem venovať. Či ju budem venovať nepríjemnej, otravujúcej myšlienke alebo svoju pozornosť vedome obrátim k niečomu inému. Práve pozornosť je podľa môjho názoru kľúčová. Je to vedomá sila, s ktorou dokážem narábať a ktorú dokážem usmerniť, tak ako chcem. Nemôžem zabrániť tomu, aby ma niektoré myšlienky nenapadali, no môžem kontrolovať, či ich budem aj ďalej v mysli rozvíjať. Práve vďaka práci s pozornosťou môžem svoje vedomie presunúť k iným myšlienkam, ktoré sú pre mňa príjemné a žiadúce. Postupom času môže nastať jav, že nepríjemná myšlienka sa prestane objavovať. Tento jav sa dá prirovnať k zasadeniu rastliny. Zoberme si teraz, že pre túto chvíľu je nežiadúca myšlienka semiačko rastliny. Ak tejto myšlienke venujem pozornosť, ako keby som ju zalieval a hnojil, čím z môjho semiačka rastie rastlina, ktorá mi možno jeden deň prerastie cez hlavu. Ak sa však o túto rastlinu nebudem zaujímať a nebudem jej venovať pozornosť, prestanem ju ako keby zalievať. Vďaka tomu vyschne a postupne zanikne aj semeno, takže ďalšia rastlina už nebude mať z čoho vyrásť.

Ako asi všetko na svete, aj kontrola myšlienok si vyžaduje cvik. Znamená to len len jediné, že si svoju pozornosť potrebujem a musím precvičovať. Cvikom dokážem svoju pozornosť zosilovať. Dokážem dlhšie vedome udržať pozornosť na objekte alebo myšlienke. V praxi to znamená, že sa dokážem časom vedome kontrolovať, na čo sa budem sústrediť a ako dlho sa na to budem sústrediť. Ako však dosiahnuť takýto stupeň koncentrácie?

Jednou z možností ako trénovať pozornosť sú koncentračné a relaxačné cvičenia. Pre svoje potreby som si vytvoril vlastný hybridný spôsob koncentračného cvičenia. Jedná sa o upravený autogénny tréning. Autogénny tréning je technika zameraná na relaxáciu a autosugesciu. Vďaka tejto technike sa človek naučí relaxovať a do určitej miery aj ovplyvňovať svoje prežívanie ako telesné tak aj psychické. Táto technika sa často úspešne používa pri rôznych druhoch strachov a fóbií. Tomu sa však teraz nechcem venovať. Čo som k autogénnemu tréningu pridal je práve precvičovanie koncentrácie a pozornosti. Ako teda na to?

Jednou z možností je, sa počas relaxácie koncentrovať na jednu jedinú myšlienku. Z počiatku to nepôjde alebo to pôjde veľmi ťažko. Ak sa človek rozhodne zamerať svoju pozornosť počas relaxácie na jednu myšlienku, v tom momente sa do jeho vedomia začne dobiedzať množstvo ďalších myšlienok, ktoré chcú byť tiež vypočuté. Je to ako keby sme otvorili prázdnu fľašu pod vodou. Automaticky začne naberať vodu. Našou úlohou je vytvoriť pomocou mysle akúsi zábranu, vďaka ktorej sa nebude voda/myšlienky ďalej liať do našich myslí. Myšlienkam teda treba zabrániť pri vstupe. Je na mne, či myšlienky vpustím a nechám sa nimi odviesť od mojej pôvodnej myšlienky alebo ich zadržím a budem sa venovať len tej jednej pôvodnej myšlienke.

Postupným tréningom je možné dosiahnuť stavu, kedy človek dokáže udržať vo svojom vedomí len jednu myšlienku počas niekoľkých minút. Ak sa mu toto podarí môže prejsť na vyšší level. Nebudem vás ním však teraz zaťažovať. Podstatné je najprv dobre zvládnuť kroky predchádzajúce a až tak pokračovať na ďalšie ťažšie formy cvikov. Veď ani do posilňovne nepríde niekto po prvý krát a nezačne hneď dvíhať 100 kíl.

Scroll To Top